Jacques Philippe vo svojej knihe Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom vyrozprával príbeh ženy - matky, ktorá prišla za ním a v slzách ho požiadala o modlitbu za svoju dcéru. Jej dcéra trpela depresiami, ktoré boli spojené s obavami a úzkosťami vždy, keď mala ísť medzi ľudí. On a jeho modlitbová skupina sa modlili za uzdravenie spomínanej ženy z depresií. Hovorí však: „Keď som sa neskôr priamo stretol s mladou ženou, s úžasom som zistil, že ona svoje utrpenie prežívala v pokoji. Hovorila mi: ‘Nedokážem sa modliť, ale ustavične opakujem Ježišovi slová žalmu TY SI MÔJ PASTIER, NIČ MI NECHÝBA. A takisto vidím ovocie utrpenia na svojom otcovi, ktorý predtým bol voči mne veľmi tvrdý, ale teraz zmenil ku mne svoj postojۥ .“
            Utrpenie najbližších ľudí sa nás veľmi silne dotýka. Niekedy viac, ako naše vlastné. A pritom človek prežívajúci skúšku môže znášať utrpenie ľahšie ako jeho okolie, ktoré sa znepokojuje a trápi. Ľudia niekedy hromadia modlitby za uzdravenie, vyhľadávajú všetky možné i nemožné prostriedky, aby svojmu najbližšiemu pomohli. A pritom si neuvedomujú, že v utrpení je vždy prítomný Boh, ktorý nad trpiacim drží svoju ochrannú ruku.
            Spomeňme si na to vždy, keď tak veľmi budeme chcieť „oslobodiť blízkeho človeka od kríža“. Bez ohľadu na to, ako veľmi svojich blízkych milujeme, nezachraňujme ich, ak s nimi Boh práve koná svoj zámer.

Žiadnym utrpením by sme nemali prejsť bez toho, žeby sme si nevzali kus požehnania, ktoré z neho plynie.  
                                                                                                          Friedrich Rittelmeyer